Operačný systém Windows od spoločnosti Microsoft je každodennou súčasťou života viac ako dvoch miliárd používateľov po celom svete. Tento technologický gigant každoročne dosahuje tržby okolo 250 miliárd dolárov, a ako takmer monopolný hráč nielenže určuje smer vývoja na trhu, ale ovplyvňuje aj vizuálne prostredie a spôsob práce miliónov ľudí.
Pri príležitosti 50. výročia založenia spoločnosti Microsoft poskytla Margarete Pratschke, odborná asistentka na Katedre dejín umenia a vizuálnej kultúry Univerzity v Passau, rozhovor o vizuálnom vplyve Windowsu. Pratschke dočasne zastupuje pozíciu po profesorovi Jörgovi Tremplerovi, ktorý pôsobil na tomto poste až do svojej smrti v novembri 2024.
Margarete Pratschke sa dlhodobo venuje výskumu vzťahu medzi grafickými používateľskými rozhraniami a dejinami vizuálneho umenia. Svoju dizertačnú prácu zamerala práve na Windows a skúmala, ako tento systém reflektuje umelecké koncepty, vizuálne zvyklosti a kultúrne normy.
Podľa Pratschke je dôležité si uvedomiť, že Windows ako vizuálne prostredie nie je neutrálne. „Rozhranie nie je iba praktický nástroj, ale aj obraz sveta, ktorý predpokladá určitý spôsob vnímania a práce,“ vysvetľuje. Ikony, okná, farby či štruktúra pracovnej plochy – to všetko podľa nej nesie stopy historického vývoja a umeleckých rozhodnutí.
Pratschke tvrdí, že vizuálna podoba Windowsu nadväzuje na tradície výtvarného umenia, najmä modernizmu. Minimalistický dizajn, snaha o čistotu línií a jasnú funkčnosť pripomínajú zásady Bauhausu či neskoršieho funkcionalizmu. „Estetika Windowsu nie je náhodná. Odráža západnú predstavu o efektivite a kontrole,“ dodáva.
Systém zároveň prispieva k štandardizácii vizuálneho myslenia. Milióny ľudí vyrastali s rovnakým usporiadaním ikôn, rovnakými farbami a rovnakým spôsobom interakcie s počítačom. „Tým vzniká kultúrna norma, ktorá formuje naše očakávania aj mimo digitálneho prostredia,“ upozorňuje Pratschke.
V súčasnosti, keď sa čoraz viac presúvame k dotykovým zariadeniam a umelá inteligencia preniká do každodennej práce, sa však podľa Pratschke mení aj samotná povaha rozhrania. Napriek tomu zostáva Windows jedným z najvplyvnejších vizuálnych systémov súčasnosti – nie len ako softvér, ale aj ako kultúrny fenomén.
Odborníčka uzatvára, že štúdium používateľských rozhraní by malo byť súčasťou širšieho porozumenia vizuálnej kultúre. „Tak ako skúmame obrazy v galériách, mali by sme analyzovať aj tie, s ktorými denne pracujeme na obrazovke.“
Rozhovor s Margarete Pratschke odhaľuje, že Windows nie je len nástrojom, ale aj estetickým a ideologickým prostredím, ktoré formuje našu digitálnu skúsenosť už celé desaťročia.